Smrť nemá zmysel pre srandu. Napísal veľký spisovateľ GABRIEL GARCÍA MÁRQUEZ. Vonku prší depresia a cítiť smútok samovrážd. Mňa sa to netýka. Nebudem spôsobovať podobné traumy mojim príbuzným a potomkom. Budem žiť večne. Zatiaľ sa mi to darí a som vo forme.
K tej forme. Mám bruško, ba ako vravia moji neprajníci, brušisko. Zaoblenosť je tiež forma. Som vo forme sám o sebe a práve preto verím, že budem žiť večne.
Súdiac podľa reakcií okolia, moje mozgové bunky sa síce rodia, ale o to viac umierajú. Tukové bunky mi žijú večne a už formu môjho organizmus ovládli tak, že tvoria základ jeho obsahu - duše.
A keby sa mi náhodou nepodarilo žiť večne, nie je to moja chyba. Som na správnej ceste k večnosti, ale niečo ma môže prejsť, ak si budem chcieť na správnej ceste na chvíľku sadnúť. A preto sa pripravujem aj na druhú, zatiaľ veľmi nepravdepodobnú alternatívu. Nebudem na Zemi večne a zomriem rovnako ako vy, ostatní smrteľníci.
No zomierať rovnako ako vy je pod moju dôstojnosť. Už mám smrť naplánovanú tak, aby sa ma najmenej dotkla. Nechcem byť pri tom, až sa to stane. A keď už budem musieť byť pri tom, keď si ma pán Boh zavolá, tak v pokoji dopijem a pôjdem. V nebi musí byť dobre. Zatiaľ sa odtiaľ nik nevrátil.
Po smrti by som mohol byť aj pochovaný. Stačí, ak na mňa nahádžu lístie, pretože, keď sa bude vstávať z mŕtvych, chcem mať posledný súd za sebou ako prvý. A keby ma už predsa len vložili do truhly, môže byť zánovná. Aj tri krát použitá. Bude mi jedno, v čom ležím.
Skončím výnimočne tiež citátom. Aischylos povedal, že ľudia nenávidia smrť neprávom. Je to najistejšia obrana proti mnohým chorobám a ťažkostiam.Takže mi moju chuť žiť večne nezáviďte. nebude to prechádzka ružovým sadom.
P. S. Ak sa chystáte reagovať rozhorčene, že sa rúham, nech sa páči, len ukrižujte. Nech sa vám uľaví. Veď preto som písal. Neznášam nalinkovaný život.
autor: Milan Nemec
foto: Ján Valter
