Po prečítaní titulku si asi málokto pomyslí, že sa píše o neslobode v pravom zmysle slova, že sa nepíše o neslobode, keď na vás žiarli priateľ, ale o neslobode, ktorá v určitom období či obdobiach zasiahla životy ľudí.
Históriu píšu víťazi. Teraz sa teda odosobním od všetkej tej schematickej histórie, ktorú ma naučili v škole, teraz venujem pozornosť svedectvám ľudí, ktorí neslobodu prežili.
Ústav pamäti národa je inštitúcia, ktorej úlohou je zachytávať a sprístupňovať informácie od obdobia druhej svetovej vojny až do Nežnej revolúcie. Zaujalo ma svedectvo Juraja Alnera. Hovorí aj o prenasledovaní Nemcami počas povstania, o tom, ako ľudia z vidieka dokázali obetovať vlastný život, aby zachránili život cudzím ľuďom. On sám so svojím nevlastným otcom a mamou bol jeden z tých, ktorým takto pomohli a z jeho výpovede cítiť, že si tú pomoc nesmierne váži a zároveň nedokáže pochopiť, ako mohli existovať ľudia so srdcom, ktoré viac myslelo na iných ako na seba. Trochu som sa bála napísať: ,, môžu“, pretože neviem či takí existujú aj dnes.
Život za iných položila aj žena oddaná Bohu a cirkvi, Sestra Zdenka Schelingová. Keď v roku 1948 začala Komunistická strana prenasledovať cirkev, sestra Zdenka dvakrát pomáhala pri úteku kňazov. Raz sa to podarilo, druhýkrát nie. Bola zatknutá a vo väzení kruto mučená. Napriek všetkému utrpeniu, odpustenie je podľa nej najväčšia vec v živote. Odpúšťala neodpustiteľné. A modlila sa za tých, ktorí ju týrali, modlila sa za to, aby im Boh obmäkčil srdce a aby sa neopakovalo to, čo robili s ňou.
Pre nás to je dnes niečo nemysliteľné a nepredstaviteľné, ale človek nikdy nevie … Snažme sa preto o to, aby sa história neopakovala, alebo aby sme nezačali opakovať po nej. Navštívme http://www.upn.gov.sk/ a zistime o minulosti nášho národa viac.
autor: Sarah Žiaková
fotky: http://www.upn.gov.sk/
