Niečo k Asadovi

Asadovi jsou u moci od roku 1971 a jen zaráží, že před tím „hrozným terorem“ utíkají Syřané až po roce 2012...    
 
Tak něco k tomu Asadovi co ho USA a EU tak moc nechtějí...
 
• Asadova rodina patří k tolerantnímu islámu Alawidské orientace. 
• Syrské ženy mají stejná práva jako muži - na studium, zdravotnictví i vzdělávání ve všech oborech. Školství je na velmi vysoké úrovni.
• V Sýrii nejsou ženy nuceny nosit burku. Šaría (islámské právo) je protiústavní.
• Sýrie je jediná arabská země se sekulární ústavou a netoleruje islámská extremistická hnutí.
• Přes 10% syrského obyvatelstva patří k jedné z mnoha křesťanských denominací, ta je plně integrovaná v syrském politickém a společenském životě.
 
• V ostatních arabských zemích má křesťanská populace méně než 1% v důsledku trvalého nepřátelství a teroru ze strany islámu.
• Sýrie zakázala geneticky modifikované (GMO) plodiny,
 
s uvedením, že toto rozhodnutí bylo učiněno za účelem "zachování lidského zdraví".
• Sýrie je otevřena západní společnosti a kultuře jako žádná jiná arabská země. 
 
• V médiích a na vysokých školách se otevřeně diskutuje jak ovlivnit globální mocenské elity. To znamená, že plně pochopili skutečnost, že skutečná moc Západu nespočívá v Bílém domě, ale spíše v komplexní a výkonné síti elitních think-tanků a v centrálníchbankách. 
• V průběhu dějin bylo již zvoleno pět papežů syrského původu. Náboženská tolerance je v této oblasti unikátní.  
• Před současnou občanskou válkou byla Sýrie jedinou zemí Blízkého východu, které se podobné konflikty vyhýbaly.
• Sýrie byla jedinou zemí, která pomohla veškerým iráckým uprchlíkům bez jakékoli sociální, politické nebo náboženské diskriminace.
• V Sýrii se jasně a jednoznačně staví proti sionismu a vládě Izraele. 
• Po masivním nálezu ropy v syrských Golanských výšinách, okupovaných Izraelem od roku 1967, Netanjahu nedávno požádal Obamu, aby uznal anexi území. Aby Izrael upevnil své postavení, tak se rozbíhají plány na usazení 100.000 izraelských osadníků. 
 
A dva nejdůležitější body:
• Sýrie je jednou z mála zemí na Středním východě bez dluhů u Mezinárodního měnového fondu
• Sýrie je jediná středomořská země, která zůstává vlastníkem své ropné společnosti, se zásobou ropy 2,500 milionu barelů, vyhnula se privatizaci a ropa je v rukou pouze státních podniků. 
 
Takže se zeptejme sami sebe, proč a kdo se pokouší svrhnout tuto vládu?

Ruský minister Sergej Lavrov varoval Ameriku

 
 
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyzval Spojené štáty prejsť od "reštartu" vzťahov s Moskvou k ich ďalšiemu rozvoju, varoval však pred dopady prípadných protiruských sankcií zo strany Washingtonu. V rozhovore pre denník Kommersant kritizoval aj západnú politiku voči revolúciám v arabskom svete.
 
"Ak hovoríme o reštarte, tak s ohľadom na počítačovú terminológiu je hneď jasné, že nemôže trvať večne. Inak by to nebol reštart, ale skrat v programe. Nemali by sme sa však sústreďovať na pomenovanie etáp. Lepšie je premýšľať o tom, ako vzťahy rozvíjať, "povedal Lavrov.
 
Na programe dňa je podľa ministra hlavne posilnenie obchodných a hospodárskych vzťahov, ktoré by mali slúžiť aj ako "poistka" pred politickými výkyvmi. K "vážnym veciam" vraj však bude možné prejsť až po novembrových amerických prezidentských voľbách.
 
O "reštarte" rusko-amerických vzťahov sa začalo hovoriť na začiatku éry terajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho vtedajšieho náprotivku v Kremli Dmitrija Medvedeva. "Reštart" podľa ministra umožnil uzavrieť novú odzbrojovaciu zmluvu medzi oboma veľmocami, pripojiť Rusko k Svetovej obchodnej organizácii či uľahčiť vydávanie víz, ale nezmenila sa neochota USA prihliadať pri budovaní protiraketovej obrany k ruským záujmom.
 

Svedectvo nemeckého časopisu: Kosovo je v rukách organizovaného zločinu

 
 
 
Časopis sa odvoláva na výpoveď nemeckého policajta, ktorý v Kosove strávil desať rokov.
 
BERLÍN. 
Kosovo je v rukách organizovaného zločinu a Uroševac je považovaný za najväčšie centrum obchodu s drogami na Balkáne, píše najnovšie číslo nemeckého časopisu Der Spiegel.
Odvoláva sa pritom na výpoveď nemeckého policajta, Ktorý v službe v Kosove strávil desať rokov.
"Misia (Európskej únie) EULEX v Kosove neuspela, a stála viac ako miliardu eur," sprostredkoval týždenník jeho slová.Vytvorení prípravného štátu v Kosove je najväčší a najdrahší program pomoci v histórii Únie, citoval srbský server Vesti online z článku v Spiegli.
Policajt: za desiaty rokov sa nič nezmenilo
"Misia EULEX s približne 2500 členmi funguje od roku 2008. Stála podla správy  Európskeho dvoru vyše miliardu eur, a nepriniesla úspech. Rozmery organizovaného zločinu a korupcie zostalo rozsiahle, justicia zostala neúčinná a pod vplyvom politiky," zdôraznil Der Spiegel.Jeden nemecký policajt, ​​Ktorý je už niekolko rokov dobre oboznámený so situáciou v Kosove, to podla magazínu potvrdil z vlastnej skusenosti. Policajt vo svojej výpovedi uvádza, že v Kosove sa nachádza už desiaty rokov a za ten čas sa nedosiahlo fakticky nič. Najväčšie sklamanie pociťuje v súvislosti s políciou, cituje Der Spiegel.
Kosovská policajti Napriek viacročnému intenzívnemu výcviku podľa nemeckého policajta viac uprednostňujte prácu súvisiaciu s radarovými kontrolami ako boj proti kriminalite - je totiž pohodlnejším a nevyžaduje pohyb.Ako dodal, k veľkým zločincom sa aj tak nedá dostať: bránia tomu totiž tradičné klanové štruktúry a staré väzby na niekdajšiu kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK), z radov ktorych pochádza množstvo kosovských policajtov. Brusel vraj vidí prikrášľované odpovede:"Od nich nemozeme očakávať, aby viedli vyšetrovaní proti svojim bývalým veliteľom, ktorý sa obohatili prostredníctvom obchodu s drogami. Tých chráni hradba mlčania, ktorú my policajti nedokážeme prelomiť. V podstate my ani zďaleka nevieme, čo všetko sa tu deje," citoval Spiegel."Jasné je len jedno: Kosovo sa nachádza v rukách organizovaného zločinu. Treba sa pozrieť, kolko je tu nových čerpacích staníc a obchodných centier, kde nikto nič nekupuje. Je tu podozrenie, že slúžia predovšetkým na pranie špinavých peňazí," dodal podla Spiegla nemecký policajt."Nikto zo zodpovedných z EULEX-u však Bruseli nehlási pravdu. Posielajú prikrášľované výpovede, aby si udržali svoju prácu v zahraničnej misii. Kosove to však nepomoze," uzavrel Der Spiegel.
 
Pozn.red. EUserver.cz: Skutočnosti uvedené v článku sú síce už dlhšiu dobu verejne známe a tým, ktorí o ne stoja, dostupné. Napriek tomu vidíme veľký posun v tom, že sa tieto pravdy odvážil publikovať už aj známy nemecký časopis Der Speigel.
 

Islam je pre západnú civilizáciu problém - ale inak, než by jeden povedal

Nie je ľahké kriticky reflektovať islam a pritom neskĺznuť do lacnej iracionálne fóbie, lebo aby človek mohol mať kritický, no od xenofóbie zbavený pohľad na islam, musí sa o neho, moslimami a ako žijú, dlho intenzívne zaujímať.

Nie je ľahké kriticky reflektovať islam a pritom neskĺznuť do lacnej iracionálne fóbie, lebo aby človek mohol mať kritický, no od xenofóbie zbavený pohľad na islam, musí sa o neho, moslimami a ako žijú, dlho intenzívne zaujímať.

Ako v mnohých iných prípadoch, najlepšie vyriešime problém, keď ho presne pomenujeme, pretože ak budeme reagovať mimo, spôsobíme akurát viac škôd, než úžitku - bez toho aby sme sa problému dotkli. Veľká časť ľudí v západnom svete z indícií, ktoré o islame má, podvedome tuší, že spolužitie s týmto náboženstvom nebude jednoduché, ale často sa dopúšťa toho, že ventiluje túto obavu skrze neznášanlivosť voči tým, ktorí nič zlé nerobia - bežným moslimom, ktorí žijú úplne normálne, akurát sa modlí inak a dodržiavajú niektoré iné rituály, čím týmto ľuďom len dokazuje, že tí neveriaci sú akurát banda nenávistník, čo je má tendenciu od väčšinovej spoločnosti ešte oddialiť a prípadne radikalizovať.

Aby sme pochopili, v čom spočíva problém, ktorý islam pre našu spoločnosť predstavuje, musíme sa pozrieť jednak na samotný Korán a jednak na náboženskú prax moslimov v moslimských krajinách, ktoré sa však od seba často veľmi líšia. Doslova je potrebné - ako sa hovorí tu na severe - prejsť sa chvíľu v ich topánkach.

Skôr, než sa pustíme do rozboru samotného Koránu, uvedomme si jednu pomerne podstatnú vec. Korán je písaný arabčinou siedmeho storočia a číta sa - za ideálnych podmienok - v origináli. Existujú dva pohľady na to, aký je pôvod jazyka, v ktorom je písaný: buď, ako dnes, existovala aj vtedy "úradné", alebo, ak chcete "knižnej" a "oficiálne" arabčina, ktorú používali učenci, a tá sa výrazne líšila, ako v súčasnosti, od nespočetného množstva dialektov a moderné, "všeobecné" arabčiny, alebo bol Korán písaný jazykom, akým sa vtedy hovorilo bežne a ten potom bol - vďaka Koránu - konzervovaný do neskorších čias. Tak či onak, rozdiel medzi arabčinou, ktorú je písaný Korán, a dnešné formálne arabčinou, ktorú sa však bežne nehovorí, ale píše (a hovorí jej kráľovskej rodiny či učenci), je podobný, ako medzi angličtinou dnešné a tou z roku 1800, čo nie je až tak veľký rozdiel, ako by sa mohlo zdať, vzhľadom k tomu, kedy bol Korán spísaný.

Bez ohľadu na to, aký je obsah Koránu, sa dostávame k prvému problému: kto mu vlastne rozumie? Korán je písaný pomerne zložitým jazykom; výnimku tvorí druhá súra (Al-Baqara, česky Krava), ktorá obsahuje úplnú väčšinu pravidiel, ktoré sa po bežných moslimoch v každodennom živote vyžaduje. Jej jazyk je naopak veľmi zreteľný a jasný, až by cynik povedal, že ten, kto Korán písal, počítal s tým, že väčšine ľudí sa tučná kniha nebude chcieť čítať, a tak všetko podstatné umiestnil rovno na začiatok. Korán je relatívne ťažko čitateľný aj pre človeka, ktorý rozumie teologickým koncepciám, pojmom a vie o takých textoch premýšľať - najmä preto, že význam jednotlivých veršov pomerne veľa ovplyvňuje (a dokáže ho aj obrátiť o 180 stupňov) rôzne definície jednotlivých pojmov - typickým príkladom budiž slovo "nespravodlivý". Neviem si predstaviť, ako dokáže významu tohto textu porozumieť človek bez rozsiahleho teoretického základu, tým skôr človek negramotný.

Lenže on problém porozumenia Koráne nie je zďaleka len v komplikovanosti jeho texte. Problém je to, ako už bolo naznačené, aj jazykový. Je nemožné, aby bežný Arab, ktorý nepoužíva vo svojom živote "knižnej" arabčinu, ale len hovorovú, prípadne rôzne jej nárečí, rozumel dobre textu Koránu, bez toho aby sa najskôr naučil jazyku, v ktorom je Korán napísaný - a to ani nehovorím o desiatkach miliónov negramotných. A nerobím si ilúzie, že to veľa ľudí robí. Pokiaľ ide o nearabské národy, Yahya Ederer, ktorý napísal vynikajúcu esej na tému arabizácia moslimského sveta, k tomu píše, že je až neuveriteľné, ako často človek v nearabských krajinách stretáva ľudí, ktorí sa pod dojmom, že tým preukážu väčšiu zbožnosť, učí Korán v origináli naspamäť bez toho, aby vôbec vedeli slovo arabsky. Presne tak, mnoho moslimov z nearabských krajín sa evidentne učia naspamäť foneticky Korán, bez toho aby rozumelo obsahu. Pokiaľ ide o to, v akom jazyku sa smie čítať Korán, prípadne modliť alebo viesť bohoslužba, platí jednoduché pravidlo: kto vie arabsky, musí arabsky, ostatné môžu svojim jazykom. Lenže táto superiorita arabčiny, kedy je povedané, že jediný a autentický Korán je ten arabský, spôsobuje presne tento efekt - vyzerá zbožněji ten, kto sa modlí arabsky, či kto cituje verše Koránu v tomto jazyku.

Dostávame sa teda k tomu, čo je zdrojom hodnôt, viery a presvedčenia väčšiny bežných, laických moslimov, a to aj s ohľadom na obrovskú rôznorodosť, ktorú moslimský svet obsahuje. Tým zdrojom nie je ani tak Korán, ako skôr kombinácia miestnych zvyklostí, ktoré variujú od civilizovaných (západ Turecka, Maroko, Tunisko, Irán, veľká časť Indonézia) po barbarskej (západ Pakistanu, prevažná väčšina Afganistane, veľká časť Egypta, skoro celý Sudán a tak by sa dalo pokračovať) spolu s miestnou interpretáciou Koránu, ktorá sa líši podľa toho, či je na danom mieste bežný islam sunnitský alebo siitsky, o menších sektách nehovoriac, prípadne akým spôsobom je to ktoré moslimské vyznanie praktizované.

To vysvetľuje, prečo môže byť toľko ľudí, ktorí sa identifikujú ako moslimovia (veria v jedného Boha a že Mohamed je jeho prorok, tak málo stačí na to, aby sa človek mohol označiť za moslima - taká je totiž Šaháda, moslimské vyjadrenie viery), a pritom to sú srdcové, skromní, slušní ľudia, čo by muche neublížili, nieto inému človeku. Pre veľa ľudí v moslimskom svete je islam hlavne kultúrnou tradíciou, spôsob, akým sa usporadúvajú svadby, pohreby, ako prežívať spirituálnej život, avšak dovolím si tvrdiť, že veľa z nich úplne evidentne Korán ako celok nikdy nečítala, ba čo poviem, nemusia ani vedieť , čo sa tam presne píše - čo sa samozrejme nelíši od mnohých kresťanov. Neraz sa mi stalo, že ja, čoby agnostik, som toho o katolíctvu či Evanjeliu vedel viac, ako deklarovaný katolík, s ktorým som sa bavil. To, čo o islame vedia, tak reflektuje skôr to, čo im sprostredkoval miestnej imám, čo najmä u sunnitov môže byť prakticky čokoľvek, pretože nad sunnitskymi imámov nie je žiadna kontrola, či vykladajú Korán správne - čo je napokon poznatok mnohých konvertitov na islam, ktorí konvertovali preto, že sa stotožnili s jeho učením, a zrazu po prílete do ľubovoľnej moslimské krajiny zistí, že by mohli zásadám islamu miestnej učiť.

Ak otvoríme ovšem Korán a čítame ak ho, nájdeme už v druhej (Al-Baqara - Krava) a štvrtej (Al-Nisa - Ženy) súre toľko princípov, ktoré sú v úplnom rozpore s tým, na čom je naša civilizácia postavená, že nie je možné povedať, že sa dá s takýmto učením koexistovať. Prečo tvrdím niečo také? Pozrime sa napríklad na to, akým spôsobom sa chápe vina a trest. Základom nie je odpustenie, napravenie či kajúcnosť, ale krvná pomsta. Človek má právo oplácať okom za oko a zubom za zub, s tým, že iba poškodený má možnosť (hoci, čo pravda, spomínanú ako tu lepšie a cnostnejší) sa s vinníkom vysporiadať inak a preukázať tak milosrdenstvo. V spoločnosti, ktorá stojí na novozákonných a osvietenských princípoch, nemožno akceptovať takúto logiku.

Podstatnú časť Koránu tvorí de facto zákonník, ktorý bol, pokiaľ ide o siedmej storočia, iste veľmi pokrokový - dával ľuďom, a to aj ženám, práva, o ktorých sa mnohým v vtedajšej Európe ani nesnívalo. Problém je v tom, že od tej doby sme došli trochu ďalej a v porovnaní s našimi súčasnými hodnotami ide jednoznačne o downgrade. Nie je potreba dávať príklady, všeobecne známych ich je viac, než dosť.

Na Koránu je však zaujímavá aj iná vec. Opäť veľmi podstatná časť celej knihy sa zaoberá permanentným uisťovaním toho, že:

Veriaci je naozaj veriaci, a že to len tak nehrá

Boh je naozaj všemocný, a že ak bude chcieť, urobí úplne čokoľvek a všetko tak záleží na jeho vôli

Človek má pred Bohom cítiť bázeň, pretože ten, hoci Súcitný, je najmä veľmi autoritatívne

Človek nie je zvedený od náboženstva na nesprávnu cestu a nekonvertuje

Jeden by povedal, že raz by to stačilo, ale keď sa uisťovanie o týchto zásadách opakuje takmer v každom verši v celej knihe, je to trochu moc.

V čom však spočíva to nebezpečenstvo, ten problém, o ktorom sa zmieňujem v titulku tohto článku? Už sme si povedali, že nie v bežných moslimoch, pretože tí sa Koránom väčšinou neriadi, pretože ho buď presne ani nepoznajú, alebo niektoré princípy viac či menej ignorujú a chápu ho tak ako uctievanú, ale skôr hlavne kultúrnu tradíciu. Iste, veľa problémov môže vzniknúť - a vzniká - z konfrontácie s moslimami, ktorí pochádzajú z primitívnejších spoločností, ale tam to nie je islam, čo vytvára konflikt, ako skôr ich nevzdelanosť, extrémne patriarchálne kultúra či zaostalé a barbarské regionálne tradície, ktoré nemajú v našej spoločnosti čo robiť, ale ktoré nemajú nič spoločné s islamom.

Podľa litery Koránu žijú iba saláfité, respektíve wahhábité (ktorí sami sa nazývajú saláfity a pojem, Wahhábizmus 'odsudzujú ako siitsku propagandu, pretože oni neuctievajú predsa Al-Wahhab, ale dodržiava zásady, Al-Salaf', teda najskorších moslimov, ktorí sa, podľa nich, opierali doslovne o text Koránu), a obe skupiny sú, práve preto, že berú Korán doslovne, pre nás extrémne nebezpečné. To ale nie je žiadna novinka.

Ten pravý dôvod je podľa mňa v tom, že číta ak Korán priemerný človek, ktorý sa nechce ničím moc zaťažovať, chce mať svoje isté a chce veriť v lepší svet, bude to niečo pre neho. Jednak je Korán písaný tak, že číta ak ho jednoduchšia človek, nepochopí síce pravdepodobne všetky zámery a metafory, ktoré obsahuje, ale to, čo z textu pochopí, mu bude dávať zmysel ako vízie života spravodlivého a ctnostného. Prečo? Čítame Ak jednotlivé súry, zistíme, že sú písané tak, že najkontroverznejší pasáže sú až hlbšie v texte, a navyše často Prestriedanie princípy či myšlienkami, s ktorými by súhlasil každý - a takými myšlienkami, s ktorými by súhlasil každý, kto nie je úplný asociál , tiež mnoho súr aj začína. Číta Ak teda tento text človek, ktorý na neho nie je pripravený, reaguje štýlom "na tom naozaj niečo je", až sa zrazu prichytí, že súhlasí - po predchádzajúcich veršoch - s niečím, s čím by inak, keby to bolo vytrhnuté z kontextu , mal problém súhlasiť.

Mali by sme si teda byť vedomí toho, že najmä s pomocou saláfitských "misionárov", o ktoré finančne toľko dbá naše spojenecké Saudská Arábia, sa mnoho, mnoho našich spoluobčanov môže obrátiť na islam skrátka a dobre preto, že vízia, ktorú im sú skrz " správny "výklad Koránu načrtnúť tí, ktorí ich s tým zoznámi, sa im skrátka budú páči.

Čo si budeme hovoriť, kresťanské princípy lásky k blížnemu, hoci by to bol náš nepriateľ, snahy o sebareflexiu, túžba zlepšovať svet skrze vlastný príklad skôr, než ako farizej kritizovať ostatné pre nedodržiavanie rítu; to všetko a veľa ďalších princípov, ktoré kresťanstvo obsahuje, nie sú ľuďom zrovna vlastné. Človek sa k nim musí dopracovať, musí k tomu dozrieť, a aby sa tak aj správal, vyžaduje to veľa sebazaprenia a pokory. Trúfam si tvrdiť, že veľa našich spoluobčanov zrovna tyhle kvality nevykazuje. Islam je ďaleko bližšie ľudskej prirodzenosti, ako kresťanstvo, jeho poňatie spravodlivosti a vzťahu medzi ľuďmi a medzi človekom a Bohom ďaleko viac zodpovedá tomu, čo je prirodzené pre človeka, ktorý nie je zvyknutý na sebareflexiu (a že to ľudia u nás sa sebareflexiou koľkokrát moc nepreháňajú ).

Hovoríte si iste - ale predsa by nevymenili len tak bôčik a pivo za Korán a modlenie sa päťkrát denne? No, to nie je úplne isté. Aby človek dokázal odolať príťažlivosti sveta, v ktorom je všetko jasné, v ktorom to vyzerá, že každému sa na základe dodržiavania relatívne jednoducho formulovaných pravidiel dostane života večného, ​​musia mať vlastné hodnoty, o ktoré sa môže oprieť, ktorým veria natoľko skalopevne, že príde na to, že to nie je cesta pre neho. Ale schválne - o koľkých ľuďoch vo svojom okolí to môžete povedať?

Islamizácie spoločnosti skrze počet prisťahovalcov je, ak nedôjde k nejakej veľa, ale veľa veľkej zmene v nastolenom trende, matematický nezmysel. Ak je niekto však človek, ktorého zaujíma tak akurát konzumnej život, peniaze a "pohodička", môže jedného dňa prísť na to, že mu to nestačí. A vtedy sa z Franty Nováka môže veľmi ľahko stať Mustafa Ibrahim. Nehovorím, že by sa tým stal automaticky zlým človekom, ale pretože, ako je známe, poturčenec je horší Turka, nebude spolužitie s takými konvertitu zďaleka jednoduché.

Na toto nepomôže ani odháňanie prisťahovalcov, ani zákaz islamu. Jediné, čo pomôže, je práca nad sebou samým, hľadanie nejakých vyšších hodnôt, než sú peniaze a "pohodička" a uvedomenie si, kto som a v čo verím. Nemusí to byť Boh, nemusím sa stať veriacim v zmysle náboženskom. Ale vieru, že niektoré hodnoty sú správne, človek mať musí.

Chcete, aby Česko nebolo za sto rokov moslimskej? Zabudnite na primitívne antiislámský populizmus, akému sa venuje napríklad pán Konvička. Radšej až si nabudúce zájdete s kamarátmi na pivo alebo na čunder, skúste sa pobaviť o tom, čo je život, čo je smrť, čo je dobro, čo je zlo, čo je dobré a čo zlé a prečo. Až vás raz zdvorilo na ulici osloví saláfita s Koránom, budete miesto nemého prikyvovanie vedieť, čo mu povedať.

Autor: Andrej Ruščák

Depersonalizácia burkou a nikábom

Keď sa narodí bábätko, okrem dôležitého fyzického kontaktu, tepla a vône, základné bonding s mamičkou a všetkými ostatnými ľuďmi v rodine je skrze tvár.

Dieťa časom podľa tváre rozoznáva ľudí, zároveń začína rozumieť vzťahom a ľuďom okolo, pretože rozoznáva veselý výraz, smutný, naštvaný, atď. Výraz v tvári je aj taký neverbálnej jazyk, vďaka ktorému všeličo podvedome vycítime, bez ohľadu na jazyk, ktorým hovoríme.

Náš tvár nás reprezentuje vo svete. Známe osobnosti rozpoznávame najmä podľa tváre, je to naša vizitka.

Tvár si zakrývajú ľudia, ktorí nechcú prezradiť svoju identitu. Lupiči, popravčej islamského štátu. Tiež zakrytie tváre, či rôzne masky vzbudzujú strach. Neviete čo dotyčný má s vami zalubem. Zrazu je to len nejaká "tajomná postava", nie človek. Preto zvyk zakrývanie tváre je súčasťou rôznych kultov a ich rituálov. Nasadzovanie masiek as tým spojenú Depersonalizácia nájdeme aj v BDSM komunite. Maska nielen že zatajuje identitu, ale tiež prepožičiava novú identitu, a tak máme aj divadelné, plesové či groteskné masky.

Akú "masku" má moslimka? Akú identitu skrýva? Nezakrýva tým svoju ženskú identitu, pretože nakoniec rovnako každý vie, že pod tým habitom nie je muž, ale žena. Takže sú to ženy bez tváre. Ženské pohlavie bez identity. A tak ani nie je divu, že podľa toho sa k nim v ich spoločnosti správajú. Ako k veciam. A už vôbec nechcem vedieť, čo za myšlienky sa naháňajú žene, ktorá nie je nútená to nosiť (nútená je úplná väčšina), ale napriek tomu si to vyberie. Napríklad poznám aj pár konvertitek čo si nikáb zvolili. Dobrovoľne sa vzdávajú svojej tváre a svojej identity. A nie kvôli nejakému divadelnému predstavenia, ale pretože popierať svoju identitu potrebujú každý deň. Stávajú sa z nich Alláhovy podriadenej bábky bez tváre. Až moc mi to pripomína BDSM praktiky. Lenže BDSM praktiky sú len hry v súkromí, v normálnom bežnom civilnom živote to končí. Moslimka si na tom uteká neustále. Toto už nie je len problém so sebepřijetím a prijatím svojej ženskosti. Pocit viny a potreba podriadení, ktoré konvertitky majú. Toto je ešte vyšší level. Je to popretie seba samého. Strach ukázať sa svetu a stáť si za tým, kto som.

Mám skúsenosť s tým, aké to je ísť von so ženou v nikábe. Naozaj mätúce. Rovnako ako je neslušné s niekým hovoriť a nepozerať sa mu do očí, tak ešte viac divné je hovoriť s niekým so zakrytou tvárou. Preto málokto sa odváži na zahalenú ženu hovoriť. Aj keď som vedela kto pod tým handrou je, neustále som si to musela pripomínať, pretože jednoducho potreba rozpoznávať ľudí podľa rysov v tvári je jeden z našich základných inštinktov. A to si nechcem predstaviť, keby som takto mala okolo seba dve tri kamarátky v nikábu, musela by som si dosť dobre pamätať nejaké rozdiely v ich zahalenie, aby som vôbec spoznala ktorá je ktorá.

Autor:

Béatrice Radosa

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...