"Radosť vládnuť tomuto národu"

 
 
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo, sa stala luxusné lahôdkou.
Kuracie zadky, ktoré sme hádzali psom, sa začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s
pazúry a krky ako delikatesa.
Kvalitnú vodu z vodovodu sme vymenili za sladké presýtené žbryndy.
Rožky sa scvrkli o polovičku, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, pretože vznikne jedna
smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach len do tej doby, než ju rýchlo
nevypľujete a to kamkoľvek.
Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu a tradíciu, sme vlastne
vymenili za drahé šmejdy v načančané obale.
Sú aj dobré veci.
Lenže tých je stále menej a treba ich pekne dlho hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať
nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu vidieť, ak si nevezmeme lupu.
Ulica sa zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Taiwanu alebo Vietnamu.
Cez reklamy si nevidíme na špičku nosa.
 
Chodníky a prechody sú plné stojacich áut.
Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky vyúčtovanie s tučným
nedoplatkom.
Žijeme tak v pomyselnom blahobyte.
Máme dva až tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba.
Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznať sa v nich
je už priamo nemožné.
Kamery nás sledujú na každom kroku. Kamkoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. všetko je
evidované, zaznamenané a to všetko pre našu "bezpečnosť". Každá správa, každá pošta,
každý telefonát, každá platba, každý mail. Každý, niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod
organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na
okamžité použitie proti nám. Zaujímavé, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o
akých som nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady, násilie, podpaľačstvo, vraždy, sa stali
bežným sprievodným javom tejto "slobodnej" doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás rôzne inštitúcie, ako
banky, mobilní operátori a pod., požadujú.
Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici nenarodil. Môžeme vidieť žobrákov,
ako im trčia nohy z kontajnera, aby sa natiahli pre prázdnu fľašku. Alebo noblesný hotely pre psov aj
s vlastnou webovou stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie svojich
psích miláčikov priamo na internete. Akonáhle sa nám náš drahý psík stratí, okamžite sa oňho
postarajú v útulku aj s lekárskou starostlivosťou. Ako sa však na ulici ocitne človek, nezavadia o neho ani
pes.
 
Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kam sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo viac ako len strohé
konštatovanie?
Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov!
Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami.
Nespoznáme sused suseda, nevieme, aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať na zadok
vlastnému dieťaťu, ak nechceme mať problémy s úradmi.
Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály
bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých a možno aj nevidomých ľudí.
Ale čo tá druhá polovica?
Nemá šancu fungovať dôstojne, bez toho, aby jej boli podsúvané podobné stupídnosti?
Keď už je toho málo, tak sa môžeme pozrieť na Superstar a tam nás pošlú verejne do riti
aj s posmešným komentárom. "Nádhera"! A dík za ten kultúrny hodnotný zážitok, ktorý nám za
lacný peniaz podávajú, ako duševným mrzákům, niektoré televízie.
Nehovoriac o tom, aké celebrity má človek možnosť vidieť.
Kam sa na nich hrabú takí umelci, ako pán Króner, Dibarbora, Huba atď., Ktorí celý
život usilovali o to, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi
 
skutočný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a
srdcom umenie tvorili.
Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť vždy mohli. okrádajú nás
ako malé deti na piesočku az každej predanej krabičky nám jednu-dve vytiahnu ešte pred
predajom.
K lekárke chodíme s platobnou kartou alebo s peňaženkou v ruke.
Bavíme sa ako roboti, keď jeden hovorí o živote a druhý hľadí do počítača.
Počujeme formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim skutočným ľudským vnútrom a
presvedčením nič spoločného. Letáky, ktorými sú upchané vchody domov, nás lákajú do
obchodov. Pekne nás prosí, aby sme nakúpili len u nich. Keď sme však ale zaplatili "u
nich ", tak sa nestačíme diviť, ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné, kto
je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.
Môžeme hovoriť svoj názor.
Slobodne, demokraticky sa aj vyjadriť.
Ale, k čomu to je, keď to nie je nič platné!
Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár
jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite.
Svet ochorel a my, v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!
 
Socializmus nebol dobrý, ale táto demokracia nie je o nič lepší.
Možno, že až nástup duševných chorôb, depresií, samovrážd, naštartuje proces triedenia,
ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme všetko zvládať.
A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu. Slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného.
Slobody, ktorú si nevieme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená
zákony a právami tých druhých, že je v podstate otvorená neprávostiam, zločinu, podvodom. že jej
existencie mne pripadá ako aura. Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.
Želám si stretnúť človeka - priateľa.
Chcel by som sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť na nový deň. Chcel by som mať okolo
seba úprimných ľudí, ako tomu bolo predtým. Chcel by som stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude
smerovať k materiálnym veciam, ale opýta sa ma:
"Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si spolu niekam sadnúť? "
Kamaráta, ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a nebude musieť odísť a potom
povedať:
"Vieš, tento telefón bol tak dôležitý, že keby som ho nevzal, mohlo by ma to stáť aj
zamestnania. "
 
Ovládol nás strach a v tom strachu žijeme aj svoje každodenné životy.
To je fakt a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta.
Nehovorím o novembri. Ten prísť musel. Ale o tom všetkom, čo všetko sem s tým novembrom
prišlo.
Ďalšieho pokusu, ktorý príde, keď to celé sa nebude už môcť udržať, sa vďaka Bohu
nedožijem. Aj keď rád by som sa toho dožil - možno.
Do kedy bude človek hľadať svoje miesto?
Neposielaj 10 x, radšej 10 x prečítaj !!!
Alebo aj pošli.
Našťastie, ja ešte pár priateľov mám ...
Želám im zdravie, pohodu, šťastie a veľa lásky !!!
 
Milan Lasica

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...