Príbeh brownies, alebo ako sme si Kotlebu do parlamentu zvolili, veď napokon aj Hitler sa dostal k moci vďaka demokracii...
Múdri ľudia sa údajne nechali počuť, že tož to mladí prevolili do parlamentu bláznov ako Kotlebu a celú Kollárovú rodinu. No ono, len kde boli múdri ľudia, keď robili štatistiky a vo voľbách jedinú stranu, ktorej pozíciu trafili, bol SMER, aj keď trafiť pozíciu SMER-u, je ako predpovedať, že ráno vyjde Slnko na oblohu.
Už veľkým prostredníkom, nie ukazovákom ale prostredníkom, boli tzv. študentské voľby, kde sa do popredia u mladých generácii dostali šialenci kalibru, akých sa tam podarilo prevoliť tieto voľby. Ono toto je len cynický epitaf, za úrovňou školstva na Slovensku, keď už ani ten dejepis nedokážu učitelia dostatočne vysvetliť na takej úrovni, aby študenti vedeli, prečo je fašizmus a nacizmus, či iné -izmy 20-teho storočia, sú tou zlou voľbou. Pustite im tam preboha aspoň jeden Schindlerov zoznam, 1984, Vlnu, Obchod na Korze či Źivot je krásny, keď už ani na ten posraný výlet do Auschwitzu neviete uskutočniť.
No a čo teraz urobí Kotleba, vraj suverenitu a sebestačnosť chce vrátiť Slovensku, len neviem s kým ten svoj údajný program chce presadiť, či kedy bolo Slovensko historicky suverénnou či sebestačnou krajinou. Sebestačnosť a autonómiu sme tu mali tak za Mečiara, no a všetci vieme ako to dopadlo. Ak by sme suverenitu merali v inom meradle, než len mať bula na čele štátu, ktorý sa chová ako imperátor v dobe demokracie, tak Slovensko nebolo nikdy suverénnou krajinou, no a k sebestačnosti máme asi tak blízko ako k objaveniu boha.
Ale poďme ďalej, Kollár, to je ďalšia kategória, do parlamentu sa dostal, no moc už držať nechce, tak načo tam vôbec ide. Tu sa len ukazuje zbabelosť a pokrytectvo, ale hlavne hrozba, akou Kollár v parlamente pre politickú stabilitu je, dokonca do určitej miery je ešte väčšou hrozbou, než akou je Kotleba. Kedže jeho protestná strana už do NRSR ide s nejakou pomýlenou predstavou, že vládnuci premiér, nech je to ktokoľvek, bude chodiť Kollárovi bozkávať prsteň, ako ku Don Corloenemu, vždy keď bude potrebných pár jeho hlasov.
To, jediné čo ma vyslovene potešilo je, že sa do parlamentu nedostala KDH, tí si o to koledovali už tretie volebné obdobie. Len samozrejme, že ani Bélové uhrdnuté ego na seba nedalo dlho čakať, keď sa zrazu z toho pragmatického politika, čo vyčítal liberálom, ako spôsobili pád vlády, stala urazená princezná na svojej sklennej veži. Akokeby Béla ale aj Prochádzka nepochopili mesidž, ktorý mal pravicový volič pre svoje strany. Jednoducho pravicový volič má dosť SMER-u a nechce vidieť ďalšiu ľavicovú vládu. To, že sa KDH a Most predbiehali v spolupráci so SMERom, tak ako aj Prochádzka, keď jeden deň hovoril áno a druhý už nie, sa im vypomstilo v tom najbrutálnejšom spôsobe. Presne preto sa napred vystrelili strany ako je Oľano a SaS, jasne tlmočili, že do koalície so SMER-om nejdú, jasne dali najavo svoju agendu, no a v konečnom dôsledku zabojovali o voličov. Bélové výčitky voči týmto stranám sa môžu ísť niekam skryť, keďže za tieto výsledky mu nemôže ani Sulík a ani Matovič, ale môže si za ne hlavne sám.
Na druhej strane si ale treba povedať, že Matovič, úspech svojej strany vybudoval na sústavnom destabilizovaní a debilizovaní politického prostredia. Ak je tu niekto, kto prišiel na spôsob, ako sa dá z korupcie marketingom politicky zarobiť, tak je to práve Matovič so svojou rekl.... myslím politickou stranou, keď tieto voľby doslova udreli jackpot. Jeho činnosť za posledný rok a pol, nielenže poškodila pravici. Hlavne však Oľano vykradlo voličské elektoráty KDH-á a Sieť-i, ktorá sa len zázrakom dostala do parlamentu, no a KDH, tomu už ani tá svätená voda nepomohla. Na druhej strane si ale povedzme, ako niekto môže veriť Matovičovi, ísť za nim vybavovať podpultovú zľavu, keď už pozná charakter toho jedinca z doby Radičovej vlády. Matovič je v podstate ako taký slušnejší Trump zo Slovenska, nemá konkrétne riešenia, no a jediné čo doposiaľ prináša je bulvarizáciu politiky ako takej, čo napomáha nielen jeho strane, ale hlavne celkovej skepse, ktorá sa tvorí na úkor aspoň ako-tak racionálnych politických strán. Nehovoriac o tom, že tieto voľby priniesol do politiky niekoľko morálne čistých ľudí, to stále negarantuje stabilitu jeho strany, dokonca ani očistenie politiky, je celkom reálne, že biele vrany nebudú o nič lepšie pre slovenskú politiku, než ten výherný pohár, čo trčí u niekoho v skrinke a sadá naň len prach.
Napokon je tu ale Sieť, dôvody, pre ktoré stroskotala sme si už povedali, predpokladal, som, že nedokáže získať nad 15 kresiel, ale aby sa ledva dostala do parlamentu, tak to bolo prekvapenie aj premňa. Bolo by otázkou, či by si strana nemala sadnúť nad túto situáciu, no a vykonať určitú personálnu očistu, lebo je zrejmé, že predseda strany pre voliča je už teraz príliš negatívne vnímaný.
Ak je niečo, čo pravicový volič nemá rád, je to ego, to je napokon dôvod, prečo sa SDKÚ nedostalo do parlamentu. No a tiež si hovorím, chvála bohu, lebo pozerať sa na prežívajúce, ale trpiace zviera, tiež nieje mojím hobby.
Ironické ale je, keď si o tretej nad ránom pomyslíte, že elektorát SMER-u, či SNS, sú ešte menším zlom, než ten holohlavý strážnik z BB. Danka považujem, za Slotu, ktorý je slušnejší, vie narábať s príborom a jeho pečeň ešte nevykazuje posledný stupeň cirhózy. V Dankovej rétorike je znazeľným odklon od starej SNS, no na druhej strane, však, stále vidieť manifestácie starých zvykov, ktoré napokon umierajú ťažko. Je však potrebné podotknúť, že do NRSR sa hlavne dostal vďaka propagácii zo strany TA3, ktorá ho od referenda pozývala do svojich politických relácii, viac krát, než bol denný priemer TV spotov o eurofondoch, ktorými nás tak nechutne očkovala naša vláda za posledný rok.
Konečne sa dostanem k liberálom, ich prístup ku koalícii so SMERom je logický. Na druhej strane v alternatívnej realite, by pri prieniku SaS-ky s Oľano-m a SMER-om, mohla byť takto poskladaná vláda, ešte asi tým najlepším, čo sa mohlo stať pod slnkom od vynálezu toastového chleba. No, realita je iná, buď vládu poskladá SMER, alebo to bude vláda SaS v ultra full 4k HD extra brutal širokom rozlíšení, je to doslova súboj na život a na smrť... dvaja vojdú do arény, jeden vyjde... výsledok bude však, len veľmi labilná vláda, ktorej prežitie alebo smrť by mohlo záležať aj na tom, ako sa niekto vyspí.
Na záver tu je SMER, tento výsledok volieb, je len vysvedčenie, na ktorého tvorbe, má hlavne svoj podiel vládna strana. Môžu sa tu, kde-kto vyhovárať, že SMER tu nevládol po celých 20+ rokov, no pravda je taká, že je to práve SMER, ktorý je vplyvnou stranou už od roku 2006, no a bez jej vedomosti sa v tomto štáte prakticky ani list nepohne. Je to hlavne SMER, na ktorého vlády si v historickom povedomí voliči pamätajú najviac, no a je to hlavne SMER, ktorému sa pripisuje stav, v ktorom je dnes Slovensko.
Je čas si naliať čistého vína, to, že je niečo štandardné, neznamená, že to je aj správne a neomylné, takéto myslenie len vytvára bariéry a konformné zóny v mysliach ich nositeľov, čo napokon vedie k prešľapovaniu na jednom mieste, bez štipky sebareflexie. Neviem kde tento stav povedie, jasným však je, že nadchádzajúca vláda to bude mať o to ťažšie, keďže sa bude musieť vyrovnať nielen s vládou na hlinených nohách, ale hlavne s slonom v miestnosti, ktorého tento elektorát prepustil cez volebné brány do parlamentu. Na druhú stranu ale nič ešte nie je stratené, je celkom možné, že tento prostredník pomôže nakopnúť aspoň ako-tak slušnú politiku, veď napokon, je to vec verejná...
Autor: Tibor Nemčok
