8 důvodů, proč si Kurdové zaslouží vlastní stát. Bez máchání vlajkou!

 
 
12. dubna 2016  5:00 diskuse
Proč nemají Kurdové se 40 miliony obyvateli ještě svůj vlastní stát a proč...5 DALŠÍCH FOTOGRAFIÍ V GALERII
Petr Konečný
Petr Konečný
Expres.cz
Mluvíme o Islámském státu, Turecku nebo máváme tibetskou vlajkou a přitom zapomínáme na Kurdistán. Největší národ s 40 miliony obyvateli, který ještě nemá svůj stát. Přitom si ho Kurdové zasluhují víc, než kdokoliv jiný. Řekněme si, proč.
muslimovéKurdové Turecko
Kurdské ženy v bojové linii v emancipovaném postavení.
Existuje 40 milionů dobrých důvodů, proč Kurdové mají právo na sebeurčení - mít vlastní území. Je jich 40 milionů, což z nich dělá největší etnikum světa bez vlastního státu. Na založení vlastního státu stačil většině národů mnohem menší počet lidí.
 
Když mají nárok na vlastní stát Kosovo Albánci, není jediný důvod, proč by ho nemohli mít Kurdové.
 
 
Mapa pomyslného Kurdistánu
Mapa pomyslného Kurdistánu
Pomyslný Kurdistán, o který léta Kurdové neúspěšně usilují, zaujímá rozlohu zhruba 450 tisíc kilometrů čtverečních (zhruba jako Irák) v pěti státech - v jihovýchodním Turecku, severním Iráku, severozápadním Íránu, v Sýrii a Arménii. Přes polovinu tohoto indoevropského národa žije v Turecku (asi až 25 miliónů), okolo čtyř miliónů v Iráku, tři milióny v Íránu, milión v Sýrii a menší komunity žijí i v Arménii, Gruzii, Ázerbájdžánu a na Západě - hlavně v Německu (kolem 500 tisíc). 
 
Náboženství
 
Přístup Kurdů k náboženství je přesně to, co je v dnešním světě hodno obdivu. Jsou to totiž muslimové, ovšem jejich víra není žádný fanatismus. Je jim jedno, v co věříte vy, nebo někdo jiný. Jsou zcela sekulární, což je věc, která by se měla zvláště v muslimských komunitách, velmi podporovat.
 
Bojují proti islamistům
 
Jsou efektivní, odhodlaní a nevedou prázdné řeči, jako mnoho jiných aktérů konfliktu v Sýrii. Jsou jedinou silou na území Iráku a Levanty, kteří jsou schopni účinně zatlačovat bojovníky Islámského státu.
 
Turecko má z Kurdů oprávněný strach - předně z Kurdské strany práce a vojenských milicích YPG, které řadí k teroristickým skupinám, a na jejichž hlavy shazuje bomby. Kurdové jsou sice vojensky podporováni z USA, EU a také Česka, které jim posílá samopaly a náboje. To ale nestačí. Bez legitimní armády legitimního státu budou kurdští obránci považováni jen za partyzánské guerilly bez vojenských výsad.
 
Iráckokurdští bojovníci péšmarga, jejichž název znamená „ti, kdo čelí smrti“ jsou postrach pro Islámský stát .
Iráckokurdští bojovníci péšmarga, jejichž název znamená „ti, kdo čelí smrti“ jsou postrach pro Islámský stát .
Lidé na Západě jim fandí
 
V celém syrském chaosu už nemá sympatie běžných lidí na Západě vůbec nikdo. Islámský stát, Asad, různé fronty an-Nusrá, Turci, Rusové, Američani, nikdo z nich si rozhodně srdce lidí nezískal (samozřejmě výjma fanatických rusofilů). Kurdové jsou v tomto směru výjímkou a vlastní stát by jim mnoho lidí u nás přálo. A to je pro ně dobrá reklama.
 
Dsotatečně in můžete být i s kurdskou vlajkou.
Dsotatečně in můžete být i s kurdskou vlajkou.
Turecko
 
Turci budou vbrzku jedním z největších problémů Evropy a nenechme se mýlit tím, že teď jim zrovna chvíli budeme vracet uprchlíky. Nic by nerozzuřilo Turky víc, než vznik samostatného Kurdského státu. Na druhou stranu by Kurdistán mohl tvořit protiváhu stále agresivnějšímu chování prezidenta Erdogana. Tenhle politik Evropě ještě zle zatopí a je potřeba mít vůči němu spojence.
 
Pro Turky jsou Kurdové větší problém než islámský stát.
Pro Turky jsou Kurdové větší problém než islámský stát.
Mír
 
Dokud nevznikne svobodný Kurdistán, nebude mír ani v Sýrii, ani v Iráku, ani v Turecku. Situace už zašla příliš daleko a třicetimilionový národ prostě nelze držet v rámci zhroucených států, jako je Sýrie nebo Irák. Jestli mají tyhle země jednou žít v míru, Kurdové musí mít samostatnost, autonomie už dávno nestačí. Samostatný stát Kurdů může sloužit jako nárazníková zóna mezi Araby a Turky.
 
Vůdce iráckých Kurdů Massud Barzani prohlásil, že nyní nastal čas na vlastní stát.
Vůdce iráckých Kurdů Massud Barzani prohlásil, že nyní nastal čas na vlastní stát.
Realita
 
Úvahy o tom, jestli Kurdové mají mít svůj stát, jsou tak trochu zbytečné. Kurdové už jej, minimálně na severu Iráku, de facto mají. Jsou schopni se ubránit jak islamistům, tak stále poměrně slabé irácké armádě. Pokud by zítra vyhlásili v severním Iráku samostatnost, Irák s tím nebude schopen udělat skoro nic. Mají fungující hospodářství, standardní státní strukturu a přes protesty Turecka a Iráku rozvíjejí ekonomické kontakty. Bez nadsázky jde o nejlépe organizovaný národ bez vlastního státu.
 
Největším bohatstvím Kurdů jsou ohromné zásoby pitné vody.
Největším bohatstvím Kurdů jsou ohromné zásoby pitné vody.
Ropa a voda
 
Kurdistán by se s klidem mohl zařadit mezi nejbohatší státy světa. Jenom ropa z iráckého Kurdistánu patří k těm nejkvalitnějším na světě. Vedle ropy a plynu má Kurdistán ještě daleko cennější bohatství, a tím je voda! Tady je potřeba připomenout, že největším problém lidstva v 21. století bude brzy nedostatek pitné vody. A jsou to právě Kurdové, kteří disponují kvalitní levnou vodou, která tryská z jejich hor.
 
Kurdské ženy bojovnice jsou dokladem nejen mnohem rovnějšího postavení „slabšího“ pohlaví v tamní společnosti, ale také neuvěřitelného odhodlání.
Kurdské ženy bojovnice jsou dokladem nejen mnohem rovnějšího postavení „slabšího“ pohlaví v tamní společnosti, ale také neuvěřitelného odhodlání.
Odvaha žen
 
Tohle není úplně košer důvod, vlastně to možná vůbec není důvod, ale odvaha kurdských žen je zjevně mimořádná a zaslouží ocenění. Nejde o to, že bojují ženy, to ostatně dělají i jiné armády světa. Tyhle ženy bojují proti lidem, kteří je v případě zajetí budou donekonečna znásilňovat a připravovat jim peklo na zemi. Smrt je to nejlepší, co je v podobném případě může potkat. Takové ženy si prostě zaslouží, aby tahle odvaha byla odměněna vlastním státem.
 
Láska k Česku
 
Málo se ví, že Kurdové sympatizují s Čechy. Zasloužil se o to především Václav Havel, který jako první evropský státník oficiálně přijal představitele kurdské autonomní vlády. Česko bylo také první zemí, která otevřela v Erbílu svůj konzulát. Naše země má s Kurdistánem také čilé obchodní vztahy. Tak například česká Škodovka vyvezla přes 2 tisíce Octavií do hlavního města kurdské správy, kde mají obnovit zastaralý vozový park tamní taxislužby. Obchodní kontrakty sahající až do šedesátých let obnovila i brněnská značka traktorů Zetor. Kurdistán má dnes opravdu obrovský potenciál a český trh tady může najít velkou příležitost. To je ostatně další dobrý důvod, proč by Česko mělo podporovat samostatný Kurdistán.

Dôkaz manipulácie v rakúskych voľbách

 
 
Po prečítaní diskusií k rakúskym voľbám dochádzam k záveru, že tie voľby boli určite zmanipulované. Z jednoduchého dôvodu: nevyhral Norbert Hofer. On sám síce uznal porážku, ale to nie je na závadu sprisahaneckým teóriám.
Nie je nutné riešiť žiadne ďalšie detaily, ako to vlastne Van der Bellen zariadil. Predsa bolo jasné, že stav tunajšie spoločnosti je taký, že voliči museli väčšinové hlasovať pre Hofer. Naviac ešte viedol pred sčítaním korešpondenčných hlasov. Jeho konečná tesná strata je dôkazom nekalých praktík. A basta. Bellen si musí priznať, ako k výsledku dospel a že nálada v spoločnosti je iná, než ukázali výsledky volieb. Jeho víťazstvo nie je žiadnym úspechom, ale nešťastným omylom v dôsledku hlasovania imigrantov, ktorí všetci majú volebné právo.
 
Samozrejme, keby vyhral Hofer, hoci o jediný hlas, bol by to jasný dôkaz, že rakúska spoločnosť konečne pochopila, kto ju zachráni a aká je jej budúce perspektíva. Naopak Bellen si so svojím tesným víťazstvom musia uvedomiť, že najmenej polovica Rakúšanov má odlišný názor a že jeho víťazstvo nič nedokazuje.
 
Existujú krajiny, ktorých výsledky volieb dávajú viac ako vážny dôvod domnievať, že boli skutočne zmanipulované. Ak diktátor známy mučením a vraždami opozície vyhrá s drvivou predstavou, nie je nutné žiť v ilúzii, že jeho zvolenie je výsledkom slobodnej voľby občanov.
 
Výsledok rakúskych volieb však neukazuje nič iné ako, že v spoločnosti sú dva zhruba rovnako silné názorové prúdy, ktoré by sa v rámci možností mali snažiť o hľadanie konsenzu, keďže je to najlepšie, čo sa dá pre budúcnosť krajiny urobiť. V demokratickej spoločnosti holt existuje možnosť, že vyhrá aj niekto iný, než koho preferujem ja.
 
Nedôvera v demokratický systém a jeho mechanizmy ohrozuje spoločnosť ďaleko viac, než všetci imigranti dohromady. Rozpoltená spoločnosť spochybňujúce základy, na ktorých bola vybudovaná, úspešne deštruuje seba samého. Rozumiem hnevu ľudí na zatuchnutý systém, nespravodlivosť, a na prehlbovanie sociálnych rozdielov namiesto ich zmenšovanie. Frustrácia spôsobená nespravodlivosťou a neochotou niesť zodpovednosť vedie k protestnému správania. Bellen to chápe a odkazuje, že všetci Rakúšania sú dôležití a jeho cieľom je spájať.
 
Najhoršie zo všetkého je nechať v sebe zvíťaziť ten pocit, že všetko je zmanipulované a nikomu nedá neveriť. Kto stratil dôveru vo fungovanie demokratických mechanizmov, najľahšie podľahne veľkým manipulátorom. Aj keď nezvíťazil ten, kto podľa môjho názoru mal zvíťaziť, spoločnosť nebude ohrozená, ak aj ďalšie voľby budú slobodné. Platí totiž aj opak, víťazstvo môjho favorita, ktorý sa neskôr uvidí v autoritatívnom štýle, bude ďaleko väčším nepríjemnosťami.
 
Autor: Marie Kolářová

Chcete vidieť Nemecko? Vynechajte veľké mestá, to už nie je Nemecko!

 
 
V sobotu večer som sa túlal nočnom Frankfurtom nad Mohanom a pripadal som si, že nie som v Nemecku.
 
Multikultura ovládla veľká nemecká mestá; všade partičky Afričanov a iných imigrantov, chodia v skupinách zhruba od šesť do desať ľudí.
 
Pred "kebabom" pijú čaj ženskej v šatke, pri východoch z garáží otravuje skupinka imigrantov a domáha sa agresívne almužny, v inom zákutí vás pozoruje partička mladých Turkov, čo berie ten dvorček ako svoje územie.
 
Nemci chodia po jednom, maximálne po troch ľuďoch (v prípade ženských skupiniek).
 
Čo z toho plynie za ponaučenie?
 
Že nemá cenu dopĺňať spoločnosť ľuďmi, ktorí sa neintegruje a vytvárajú svoje klany a - ak na to majú dosť síl - aj zóny.
 
Títo ľudia prinesú (a aj o tom pochybujem, veď tvorí najväčší podiel poberateľov dávok a osadenstva väzníc) maximálne ekonomický efekt.
 
Ale vo výsledku nič, čo by dali spoločnosti, z ktorej prosperity a kultúry žijú.
 
Asi to cítim moc ako'samec', ale nebolo mi z toho dobre, videl som, ako miestni samce strácajú územia a sú zatlačovaní inými skupinami. Bolo to ako smutný prírodopisný film.
 
Pozoroval som, ako sa ti tmaví chlapci pozerajú po dievčatách a špehujú je po uliciach v húfoch. Je v tom zvláštne napätie, ktorému potencionálny obete už privykli, na mňa to ale bolo príliš.
 
Dokonca som nevydržal a radšej odprevadil jednu nemeckú rodinu až k metru - neniesol som ten pohľad: Ide staršie tatko s ženou a pred nimi dve dcéry odhadom dvanásť a pätnásť rokov, obe svetlovlasé v krátkych sukniach a za ich chrbtom skupinka tmavých týpkov, čo sa ich drží a dievčatá okukuje. Nestalo sa nič, zatiaľ. Myslím ale, že toto nemôže dlho vychádzať a každopádne dôjde k pohrome, až sa imigrantom narodia deti, ktoré budú sebavedome cítiť nárok na zemi, kde sa narodili, začnú si ju pretvárať na svoj obraz a brať si, čo im podľa ich mienky patrí.
 
Ešte k tým skupinkám: Prílev imigrantov nás buď zatlačí do defenzívy - oni budú tvoriť silné skupiny, my sa ako jednotlivci budeme báť, vďaka čomu sa staneme ľahkou korisťou a hlavne budeme prichádzať o morálnu prevahu a pocit, že tá krajina je náš domov.
 
Alebo začneme tieto tlupy tvoriť tiež, čo bude rana európskej individualite, ale nebude zbyt.
 
Kto máte možnosť, spýtajte sa známych, čo žili v Rusku alebo na Ukrajine v deväťdesiatych rokoch. Každý blok, každé trhovisko ovládala miestnej partička a bojovala so všetkými okolitými o vplyv a o živobytie.
Áno, v čase núdze sa tí ľudia spojili v mafiánskej partičky, aby si zlým a drsným spôsobom zaistili životný priestor, avšak po zlepšení ekonomickej situácie sa tyhle party zasa rýchlo rozpadli a ľudia začali žiť normálne.
 
Lenže party imigrantov sa tvoria v krajine, kde je zatiaľ pokoj a poriadok, v krajine, ktorá sa o ne stará a kde sa nemusia ničoho báť.
 
Majú to zrejme tak dané výchovou a životným štýlom, proste sa budú týmto spôsobom vymedzovať a presadzovať - ​​a my, ak ich do svojej spoločnosti vpustíme, budeme v defenzíve, ak sa nezačneme správať ako oni, a to si nikto z nás neželá.
 
Avšak, keď nebude zbytia ...
 
Autor: Stanislav Dupač
 

Ako ti je Rakúsko? tieseň..., tieseň?

 
Ak nie, malo by byť, a to z dôvodu výsledku prezidentských volieb. Ten neunikol pozornosti mnohých blogerov, ktorí napospol kapusta Hoferová tesné prehry a Pyrrhovo víťazstvo Van der Bellena. A ani pre mňa to nebola pozitívna správa.
Pre mňa je smutnou správou úspech Norberta Hofer. Áno, je to úspech, pretože za ním stoja vzhľadom na "menej disciplinovanú" voličskú základňu viac ako polovica Rakúšanov. Tesné formálne víťazstvo Van der Bellena mi potom nepríde o nič veselšie. Keby však takýto výsledok bol v podobnej voľbe u nás, povedal by som, že náš národ dostáva rozum. Mohlo by sa analogicky konštatovať, že ho Rakúsko stráca, ale to by bolo veľa zjednodušujúce. Populistická hnutia sú na vzostupe, ako aj jednotliví politici takéto praktiky prevádzkujúce a politológovia si nad tým márne lámu hlavy, pretože sa už celkom stierajú rozdiely pravicové a ľavicové a všetko rieši akási absurdné otázka: "Si s utečencami alebo proti nim?" Ako by snáď na túto otázku, okrem vyšinutých jedincov na oboch okrajoch spektra, niekto dokázal jednoducho odpovedať. Ako mantru opakujeme: je kríza. Krízové ​​situácie, a to ďaleko krizovější, však stíhajú svet, čo je svetom, a napriek tomu v moderných dejinách sa v týchto situáciách ľudia uchyľovali väčšinou nakoniec k pragmatickým osobnostiam a nie ku žvanilům, dobre veda, ako to nakoniec dopadlo, ak niekde urobili opak.
 
Ale európska civilizácia už sedemdesiat rokov žiadnu skutočnú krízu nezažila a ľudia zabúdajú. Neviem, či je to ten pravý dôvod, ale nič iné ma nenapadá. Blahobytná a rozmaznaná Európa mení ideály za pokoj, plná brucha a benefity. Žiadne "pot, slzy a krv - a vaše deti sa budú mať dobre", ale "kľud, pokoj, žiadne rušivé elementy a žiadne zľavy zo standardu- teraz ani inokedy". Našťastie aj u časti nespokojných alebo o "svoje isté" sa Bojic občanov zatiaľ existuje nejaký princíp záchrannej brzdy: predsa si nezvolíme toho šaša (alebo ... ako nazvať samičku od šaša?), Čo sa vezie na vlne našej nespokojnosti a našich obáv. Ukázalo sa to vo Francúzsku, teraz v Rakúsku a dúfajme, že sa to cez iné európske štáty, kde budú nejaké voľby prebiehať, prenesie aj začas k nám.

Voľba prezidenta v Rakúsku, aneb novinárske klišé

 
 
Rakúsko čaká už druhým dňom na meno svojho budúceho prezidenta. Kvôli veľmi tesnému rozdielu rozhodne medzi kandidátmi až sčítaní korešpondenčne odovzdá hlasov. Norbert Hofer nie je populista, len veľmi dobre prezentuje názory občanov.
Rakúsko čaká už druhým dňom na meno svojho budúceho prezidenta. Kvôli veľmi tesnému rozdielu rozhodne medzi kandidátom pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbertom Hofer a bývalým predsedom zelených Alexandrom Van der Bellenem až sčítaní korešpondenčných hlasov.
 
Snáď v každom článku sa o Norbert Hofer hovorí ako o populistov, príp. sa používajú aj tvrdšie slová.
 
Téma utečencov a imigrácia predvolebnej kampaní rezonovalo. Rakúski slobodní (FPÖ) tvrdí, že imigrantov je v krajine už moc a je potrebné trend zastaviť. Vlani Rakúsko prijalo takmer sto tisíc žiadostí o azyl a zároveň bolo jednou z hlavných tranzitných krajín, cez ktorú mierili utečenci do Nemecka a Škandinávie.
 
"Máme povinnosť a zodpovednosť rozvíjať túto nádhernú krajinu. Tým ľuďom, ktorí si našej krajiny neváži, ktorí sa zapojili do vojny v mene Islamského štátu alebo ktorí znásilňujú ženy, tým hovorím, že nemôžu byť v Rakúsku," uviedol Hofer.
 
Je toto populizmus?
 
Nie, je to úplne presné označenie situácie, aká v Rakúsku posledné mesiace panuje. Krajina si prešla zložitým vývojom. od prvotného takmer absolútneho nadšenia a prijímanie migrantov až k dnešnému obmedzenia a ochrane hraníc.
 
Norbert Hofer mal v roku 2003 vážnu nehodu pri paraglindingu a dlho bol pripútaný na vozík. Ešte dnes chodí o palici, je autorom niekoľkých kníh a odborník na leteckú techniku.

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...