Ostrolúcka, Jurkovičová a Kellnerová kodifikujú slovenčinu
Keby sme mali Európsku úniu už v 19. storočí, tak by sa v júli 1943 na fare v Hlbokom zišli Adela Ostrolúcka, Anička Jurkovičová - Hurbanová a Kornélia Kellnerová – Hodžová. Zapálili by si dobrý dohánik, vínka naliali a kodifikovali slovenčinu. Ľudevít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban by mali vtedy iné povinnosti. Museli štopkať ponožky a obšívať fertušky presne ako nariadila mužom zo Slovenska každú stredu Európska komisia, ktorej vtedy predsedala moravská šľachtičná Mária-Eleonóra von Kounitz-Metternichová
Inak jej muž gróf Clemens Wenzel Nepomuk Lothar Metternich-Winneburg-Beilstein práve keď bola v robote dostal nakázané aby lial horúcu vodu do krtincov ich zámockom parku, zavaril marhule a poometal pavučiny na zámku. O niečo neskôr Mária Pospíšilová píše nesmrteľné slová: „Andrejko môj, teda tak sme my...“ v skvelej milostnej básni Andrej. A o pár rokov vydáva Ilona Országhová skvostné dielo Hájnikovej muž.
To všetko preto, lebo by sa do úplnej absurdity dotiahlo nariadenie Európskeho parlamentu, ktorý prijal už v 19. storočí návrh smernice Európskej komisie aby verejne obchodovateľné spoločnosti mali vo svojich riadiacich orgánoch aspoň 40-percentné zastúpenie žien v nevýkonných funkciách. A keď ich tam nebudú mať, budú sankcie. Zrátali totiž, že vo vrcholových pozíciách firiem a iných inštitúciách je oveľa nižší počet žien ako mužov. V nevýkonných podnikoch a inštitúciách je na riadiacom vrchole 15 percent žien a vo výkonných orgánoch je to 8,9 percent.
Po štúdii o vplyve klimatických zmien na rovnosť žien, kde v Bruseli zistili, že „bez skutočnej rodovej rovnosti nebude existovať ani klimatická spravodlivosť" (naozaj, nežartujem!) ďalší význačný počin, ktorý svedčí o tom, že v tom Bruseli asi nemajú čo robiť alebo im naozaj šibe. Nemám skutočne nič proti tomu, aby ženy zastávali rovnocenné postavenie s mužmi. Nemám nič proti tomu aby mi šéfovala rozumná žena. Ani so sufražetkami sa nebijem, ale aby niekto opäť ako za socializmu nalinkoval percentá, ktoré treba naplniť aj keby čo bolo, mi pripomína horší stav ako u nás doma v Kocúrkove. Ako sa budú pozerať na ženy, ktoré sa v dôsledku takejto povinnej pozitívnej diskriminácie natlačia do vrcholových orgánov nie na základe vlastných schopností, ale v dôsledku Bruselskej fantasmagórie? Určite s láskou, pochopením a budú im všemožne pomáhať...
Rozumné ženy sa už búria. Napríklad riaditeľka severoírskej pobočky Institute of Directors Lindy Brownová upozornila, že ženy sa chcú dostať do riadiacich orgánov na základe zásluh, a nie na základe povinnosti. Cituje hlasovanie tristo žien, v ktorom až 70 percent z nich odmietlo povinné kvóty pre ženy. Ale ešte milé ženy nemáte vyhrané, Európska únia , ktorá schváli zákaz nosenia podpätkov a šperkov pre kaderníčky, je schopná ešte horších absurdností a hlúpostí.
Váš ujenko Milan Nemec
