Dnes sme boli vybavovať veci súvisiace so zmenou môjho trvalého bydliska. Dobre, dobre, bola to druhé fáza. ŠPZtky sú vymenené a konečne mám aj nový občiansky, od ktorého sa všetko odvíja. Takže, šup, hneď ráno zavoláme do NDS, pošleme im mejlom nový občiansky a technický, nadiktujeme ŠPZtku... No taaaaak, spomaľ, si predsa na Slovensku! Zabudla si?
Slečna alebo pani na druhom konci nám povedala, čo všetko potrebujú. Fajn, keďže som oslobodená od úhrady diaľničnej známky, potrebovali mimo technického a občianskeho aj fotokópiu nového parkovacieho preukazu. A tu nastal problém. Hoci preukaz vydaný v inom okrese s neobmedzenou platnosťou už v NDS mali, potrebovali fotokópiu toho nového, ktorý mi vydajú až po tom, čo mám nový občiansky. Takže sme si vysúkali rukávy a pustili sme sa do práce. Pani na úrade bola veľmi ochotná, spis si údajne vyžiadajú a nový parkovací preukaz mi vydá na počkanie. Vec, ktorá inde trvala štyri mesiace a tu necelých desať minú. Tak hor sa do spoločnosti Mýto, kam nás z NDS poslali. Supeeeer, máme všetko, nemusím kupovať diaľničnú známku. Veď je to pár klikov v počítači, v podstate to bolo realizovateľné už počas hovoru v NDS. Ale... Dievča, zabudla si? Stále si na Slovensku! Dopadlo to tak, že NDS má na zmenu údajov mesiac. Čo by mi až tak nevadilo, keby... Keby bolo keby, boli by sme v nebi. Ten mesiac buď nebudem chodiť po diaľnici alebo si kúpim diaľničnú známku. Keďže si neviem predstaviť, ako vozím svoje deti do školy po cestách - necestách, navyše s niekoľko kilometrovou obchádzkou kvôli rekonštrukcii, zvolila som druhú možnosť. Veď čo, je to iba 14 eur na mesiac. Iba... Pre človeka, ktorého invalidný dôchodok nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy, to predstavuje niečo iné, ako pre NDS a ľudí, ktorí to majú, zdá sa, dobre premyslené. Nie, neexistuje nejaká spätná platnosť, neexistuje iba tak podklady zaslať mejlom a telefonicky na počkanie vybaviť zmenu. Existuje iba jediná možnosť. Teda, v prípade, že chcete naďalej využívať diaľnice.
Potom som bola tento štát o niečo požiadať. Panani za okienkom bola zlatá, keď mi však do ruky podala A4ku so zoznamom potvrdení, ktoré potrebujem a potom možno..., úsmev z tváre mi zmizol. Nehovoriac o tom, že percento tých potvrdení bolo priamo z ich úradu. "Toto čo je?" hlesla som, čakajúc na výťah. V dnešnej elektronickej dobe, keď vedia zistiť ešte aj číslo topánok, ktoré nosím. Pričom nemusia zdvihnúť zadok zo stoličky a odtrhnúť zrak od počítača...
Najväčší gól pre mňa znamenalo, keď komusi neakceptovali potvrdenie bez pečiatky.Spýtavo som sa pozrela na maminu. Pokiaľ viem, pečiatky akosi vyšli z módy, my už dlhšiu dobu faktúry iba podpisujeme. No ako som zistila, na spomínanom úrade sú nutné. Na rozsudku o rozvode nestačí veta Rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom rozvodu, nakoľko zúčastnení sa vzdali odvolania. Je treba pečiatku s vyznačenou právoplatnosťou. No čo, papier nepustí, pečiatka nepustí... Zákon nepustí. A tie zákony, ktoré nás častokrát nezmyselne buzerujú, tvoria ľudia, ktorých sme si sami zvolili... Po slovensky.
Autor: Dagmar Sváteková