Jeseň je pomaly dopitá, ale mne na dne pohára zostali kvapky letných spomienok. Dovoľte mi, aby som vám z nich pár nakvapkal. Budú o Tatrách, ako ich nepoznáte. Lebo sa nedržím ani okrajovo najdôležitejšieho prikázania tatranského: Dovolenka v Tatrách, horec až po túre a pozor na kyslík! Teda na túry nechodím, a tak si horec dám, kedy chcem, lebo som na dovolenke a dole v Tatranskej akadémii vied pri stanici električky v Smokovci je kyslíku habadej.
Ostatne aj môj spisovný dalajláma Ľudovít Štúr svoj obdiv Tatier vyslovil po návšteve veľhôr v lete 1844 v liste Samovi Bohdanovi Hroboňovi zo 4. septembra 1844:„ Ožilo vo mňe ťisíc a ťisíc citou pri pohlaďe (zdola – pozn autora) na tje naše Tatri velebnje a tajomnje. Ťažko opusťiť tomu tento kraj, kdo ho raz viďeu a ťažko Slovákovi odtrhnúť sa od svatíň Tatranskích. Hoc bi si sa aj kam obráťiu, misel sem ubehuje, sem kďe príroda veďje život prekrásni a kíva príchodu iních šťastňejších vekou nad naše.“
Nechodím hore po Tatranskej magistrále a spol. v záujme môjho zdravia. Doma si na krčnej tepne nameriam pulz 60. Cestou z Hrebienka na Zamkovského chatu, čo má byť pohodovka, mi už deficit kyslíka zrýchli tlkot srdca až na 100 úderov za minútu. Nedostatok kyslíka zvyšuje počet červených krviniek, v tele pribúdajú enzýmy a zvýšenú činnosť majú nadobličky. Nie som sám.
„Raz som stretol skupinu Nemcov od Baltského mora, ktorá sa vybrala na Žabie plesá, tri jazerá v Mengusovskej doline. Sú v celkom príjemnej nadmorskej výške okolo 1 900 metrov. Lenže partia v noci pricestovala a ráno som ich stretol na turistickom chodníku nad Popradským plesom. Samozrejme, že k plesám sa nedostali, jednoducho nevládali, ich telá premohol nedostatok kyslíka. Boli z toho v šoku, nevedeli pochopiť, čo sa s nimi deje, prečo ich tak náhle opustili sily. Tak som im poradil, chlapci, musíte sa aklimatizovať a na tretí deň vybehnete hore rezko ako kamzíky. Hovorí bývalý šéf Sekcie horskej medicíny pri Slovenskej lekárskej spoločnosti profesor MUDr. Karol Gurský. (Život 28/2013)
Ja sa tiež tri dni dole aklimatizujem a som tak zaklimatizovaný, že sa mi nechce tam hore deaklimatizovať. Aby ste si nemysleli, že som lenivec. Ako výrazný horský lev mám v Tatrách štyri túry. Sú vhodné pre mňa, vozíčkarov a hendikepovaných. Poradil mi ich autor komplexného turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách Miloš Potočný zo Svitu, ktorý detailne zmapoval 50 najvyhľadávanejších turistických trás.
Prvú nemusel, je to moja obľúbená Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a späť po asfaltovom chodníku pri ceste. Tam sa aspoň neotrávim vzduchom. „Pre vozičkárov so sprievodom je vhodná túra po lesnej asfaltovej ceste zo zástavky električky Popradské pleso na Popradské pleso. Táto túra je vhodná aj pre rodičov s kočíkmi. Pre vozičkárov je príťažlivá vychádzka z Hrebienka k Rainerovej chate, takisto so sprievodom je vhodná dvojkilometrová túra z Tatranskej Javoriny k horárni Pod Muráňom alebo z Lysej Poľany k horárni v Bielovodskej doline. Pre hendikepovaných turistov sú ľahko prístupné aj Tichá a Kôprová dolina s východiskovým bodom na Podbanskom.“
Ide o bezbariérové horské túry. Jedinou bariérou môžem byť ja, keď ma zvalí uprostred cesty únava a vytvorím bariéru šrégem cez ňu.
Milan Nemec