18 rokov za katedrou...

 
 
Pár dní rozmýšľam čo  ďalej...možno sa pýtate prečo? Neustále si  kladiem otázku, či som ten správny učiteľ, či si akademický titul zaslúžim a či moje poznatky, rady, využijú žiaci vo svojom živote.
 
18 rokov za katedrou...
 
Pár dní rozmýšľam čo  ďalej...možno sa pýtate prečo? Neustále si  kladiem otázku, či som ten správny učiteľ, či si akademický titul zaslúžim a či moje poznatky, rady, využijú žiaci vo svojom živote. Pýtam sa seba, svojho svedomia, ako som bol pripravený na hodinu... splnil si stanovený cieľ? Rozumeli tomu vôbec žiaci, čo som od nich chcel? Bola dostatočná  a adekvátna reflexia? Použil som správne metódy a formy vyučovacej hodiny? No dosť hádam... stačilo... Čo z toho všetkého majú žiaci? Samé otázky, o ktorých môžeme diskutovať hodiny, ba aj celé dni. Možno starnem a hodnotím svoje obdobie, možno chcem niečo zmeniť ale neviem ako... zle som sa vyjadril, aj by som vedel, ale druhá strana mince, teda žiaci a rodičia, nechcú, nemajú záujem. Pýtam sa znova seba, svojho svedomia – je to tvoja chyba? Chyba systému? Chyba, ktorej riešenie doteraz nikto nenašiel? Znova otázky a diskusia... donekonečna o tom, aké choré a poddimenzované je školstvo a všetko okolo neho. Zodpovedám denne množstvo otázok kladených sebe, no či odpoviem správne, neviem. Pýtam sa žiakov, odpoveď v nedohľadne. Neviete povedať súvislú vetu, keď sa vás niečo pýtam? Áno, nevedia, lebo nečítajú, ale len chatujú a virtuálne sa spoznávajú. Slovné spojenia používané v konverzácií medzi sebou dosahujú tie najrozmanitejšie dimenzie najhrubšieho zrna. Nevadí im, keď ich niekto počuje a nedajbože upozorní na ich vyjadrovací slovník. Veď čo sme my, iba obyčajní učitelia, ktorí v systéme stratili svoju hodnotu. Čo vôbec štrajkujú, veď majú stále prázdniny... počúvame dookola. Hodnota, úcta a postavenie sa stratilo.
 
Vždy ráno keď vchádzam do budovy a triedy sa im úctivo pozdravím - áno, ja prvý -, pretože nemajú návyk a nikto ich nenaučil, že sa patrí pozdraviť, prejaviť úctu k učiteľovi, ale samozrejme nielen k nemu.  Poznajú dokonale svoje práva, ale na povinnosti zabúdajú. ZODPOVEDNOSŤ je pre  nich tabu. Slušnosť a úctu nepoznajú... samozrejme, všetka česť výnimkám, ktoré sa nájdu aj u nás. Opäť sa pýtam seba a svojho svedomia - je to moja chyba? Nenaučil som ich to? Ako som to mohol dopustiť?
 
Možno sa skúsim opýtať rodičov, či  mi to odpustia a chcem svoju chybu napraviť...!
 
Aké nároky sú kladené na nás, aký musí byť dokonalý kompetenčný profil učiteľa, ktorý ktosi napísal na ministerstve... kompetencie žiaka - kompetencie učiteľa, toto všetko, aby som dokázal splniť, by som musel byť  BOHOM a nie učiteľom ! Strávené hodiny za počítačom a vymýšľanie rôznych aktivít na vzbudenie pozornosti a kritického myslenia by som rád vymenil za hodiny strávené s mojou rodinou. To ale, milí rodičia, nevidíte a neviete... Len to, že končíme o 14. hodine. A to je smutné... tragické. Asi je normálne, keď idem spať a rozmýšľam o zajtrajšom dni... či žiaci zvládnu to, čo od nich chcem a či tomu vôbec budú rozumieť a chcieť pracovať. Áno, ja musím podať výkon, lebo som za to ohodnotený, a tak isto aj žiaci za svoj výkon - známkou, ktorá u nich nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Len číslo od 1 do 5. Je úplne jedno, čo dostanú, však "aj tak ma zoberú, kam budem chcieť"...Motivačný faktor úplne zlyhal. Tak teda ako správne motivovať žiakov? Možno ráno pozrieť facebook alebo pokec, koľko laikov som dostal, kde pôjdem poobede a ako budem hýriť cez víkend, samozrejme s plným dovolením a podporou rodičov. Kde je domáca príprava na vyučovanie a kontrola so strany rodičov? Poviem Vám - nikde. Otázky typu, čo bolo v škole - odpoveď - nuda, nič... Si pripravený do školy? Áno som, s vedomím, že ani knihy som nepreložil z tašky, pretože ich nosím všetky. Načo sa zapodievať nejakou domácou úlohou, keď ju odpíšem v škole a tie haldy pracovných listov, čo učitelia prácne tvoria, predsa budú dobré na kúrenie, nie? Je to smutné, ale taká je realita, a je vôbec smutné že o tom všetkom píšem, lebo to tak cítim...
 
V každej triede interaktívna tabuľa, ktorá bohužiaľ slúži len ako náhrada lacného premietacieho plátna zo 60. rokov minulého storočia, všetky tie moderné technológie, ktoré žiakom, ale najmä učiteľom majú pomôcť a zlepšiť kvalitu vzdelávacieho procesu. Poviem to na rovinu - čím je jej viac, tým horšie. Pamätám si, keď som prišiel do triedy pred možno 15 rokmi a mal som učebnicu, starý atlas a ešte staršiu mapu. Učilo sa a bolo lepšie, žiadny ŠVP, ani inovovaný ŠVP neexistoval, žiadna tragédia sa nekonala, a pochybný, ale celkom fungujúci systém prebiehal ďalej. Reforma školstva prebieha, ale úbohým a nekontrolovateľným spôsobom na úkor učiteľov a žiakov... Frustrácia prebieha ďalej, spôsobom, akým nechcem, ale systémom, ktorým to pokračuje sa bude len zvyšovať pomyselná kôpka, ktorá sa raz presype. Deti mám rád. Nakoniec - je to poslanie, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do môjho života. Spravte si úsudok, aký chcete... ale písal som len a len svoje pocity.
 
Autor: Tibor Harkabus

Gzoznam.sk, prehľadný, triedený a kontrolovaný katalóg firiem a živnostníkov. Katalóg plný funkcií a prekvapení. Register firiem, ktorý sa neustále zlepšuje.

Prihláste sa na odber newsletteru.

Odporúčané firmy

Losstav

K základom spokojného bývania ...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy ...

Overené zákazníkmi

Nábytok Rosina

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Velkoobchod MFP papier

Hlavnou činnostou našej firmy je vypraco...

Stavebná firma Scandi Haus SK

Scandi Haus SK s.r.o. je poprednou spolo...