To je život ... September v Lichtenbergu ...

Kategória: Aktuality
Miesto, kde atmosféru vytvára steblo trávy, lúč slnka a mentalita ľudí. Raj pre oko, balzam pre dušu. Lichtenberg.

Miesto, kde atmosféru vytvára steblo trávy, lúč slnka a mentalita ľudí. Raj pre oko, balzam pre dušu. Lichtenberg.
Lichtenberg je netypicky typická talianska dedinka na severe Talianska. Veľmi malá, no plná skutočných ľudí. Slnko tam svieti, aj keď je úplna tma.

V tomto raji som prežila tretie leto a neexistuje miesto, na ktoré sa vraciam radšej. Prvýkrát som tento svet okúsila v lete 2009, keď sme s mojou kamarátkou Mirkou bývali u jej sestry. Videli sme iný svet a túžili stať sa jeho súčasťou. Boli sme jedno veľké oko nestranne pozorujúce tamojší život, ľudí, trpezlivosť a pracovitosť, ktorá je prirodzene v nich. Uznávali sme ich ľahkosť a štýl. Obdivovali taliansku noblesu. Tú si nosí každý Talian v sebe. Aj Tirolák. Bolo prekvapivé vidieť niečo, čo je v dnešnej dobe viacmenej tabu. Povinnosti a radosti skĺbené do šťastných životov.

Leto 2010. Lichtenberg. Nezabudnuteľná dedinka na severe Talianska. A v nej čarokrásny historický hotel postavený v roku 1480. Pracovali sme v ňom. Nič konkrétne, jednoducho všetko, čo bolo treba. Majiteľ hotela je vkusný golfista, aktívne ovláda päť jazykov, sem-tam sa chce priblížiť Picassovi, no a je vynikajúci kuchár. Až taký, že aj dvom mladým dievčatám boli ukradnuté kilá navyše. Tento pán každý jeden večer hráva svojim hosťom na klavíri či gitare, spieva nádherne a vlastne nielen hosťom. Svojej najdrahšej mame, nám, celej dedine. Áno, každý okoloidúci sa pristaví a zostane stáť.

Rozhovory s hosťami, či je to v noci a či vo dne, ochutnávky bábovky alebo inej delikatesy udržiava Fanny. Ukričaná sedemdesiatročná stará pani plná energie. V ničom nevidí problém. Keď sa zlomí nôž, ktorý je len jeden v celej kuchyni, nepoužije iný, sadne na bicykel a ide kúpiť nový. Taký istý, pretože práve ten je presne určený na to, čo robila. Skoro taká pani, akú vídame v starých talianskych filmoch, len skutočná a úžasná. Majiteľova mama.
Lichtenberg nás opantal ! Bodku urobila cesta odtiaľ. Išli sme vlakom na dovolenku do Chorvátska za mojimi rodičmi. Popri mori a všetkých tých krásach.

O rok prišiel september 2011. Najoriginálnejší september v mojom živote. Lichtenberg sme poznali, jeho obyvateľov tiež ... Prišli sme vlastne skontrolovať náš druhý domov. Lenže nebolo čo, všetko bolo stále rovnako nádherné, presné a šťastné. Akoby sa v malej dedinke na severe Talianska zastavil čas. Milujem to ! Počas dní sme sa túlali po okolitých dedinkách a mestečkách, všade sme chodili stopom. Ale o nebezpečenstve sa v súvislosti so stopom v okolí Lichtenbergu nebavme, pretože nijaké nie je. Najčastejšie sme chodievali do pravdepodobne najmenšieho mesta na svete, do Glorenzy. Mini mestečko, hotel na hoteli, obchodík na obchodíku, kostol, cukráreň s najlepšou zmrzlinou, uličky plné hrozna. Stihli sme sa zamilovať aj do špenátovej pizze s mascarpone a parmezánom. Každý večer sme sa prechádzali medzi jablkovými sadmi a keď nám prišla chuť, jedno-dve sme si uchmatli. Bezstarostnosť.

To bol život ... September v Lichtenbergu ...

autor: Sarah Žiaková